Zvariteľnosť olova

Olovo sa používa všade tam, kde sa vyžaduje dobrá odolnosť proti agresívnym prostrediam kysdín. Bod tavenia olova je 327°C, hustota 11,34 Vg.dm“. Pre nízky bod tavenia sa olovo používa len do pracovných teplôt max. 110°C. V chemickom priemysle sa používa len technicky čisté olovo, čiže 99,92 %, ktoré je najodolnejšie proti korózii.


Na zváranie nie je vhodné tvrdé olovo, pretože spôsobuje skrehnutie zvarových spojov. Ako zdroj tepla sa používa kyslikovo-vodíkový plameň, ktorý je v porovnaní s kysllkovo-acetylénovým menej tepelne intenzívny. Plameň sa zvolí mäkký, aby sa riedko tekutý kov nerozfukoval, resp. nedeformoval.
Na koreňovej strane zvaní sa používajú podložky. Zváraný materiál sa musí dôkladne očistiť od povlaku oxidu olovnatého. Ako prídavný materiál sa používajú tyčky alebo pásy z čistého olova Zvára sa bez použitia taviva.

V praxi sa najviac vyskytuje nanášanie olova na oceľový základ, ktorý treba najskôr opieskovať, odmastiť a natrieť kyselinou chlorovodíkovou, pocínovať, a až potom ho možno pooloviť.

Zvariteľnosť hliníka

Zvariteľnosť hliníka ovplyvňuje


1. Veľká afinita ku kyslíku, ktorý zapríčiňuje tvorbu oxidovej vrstvy ALO, s vysokou teplotou tavenia (asi 2 050°C) a vyššou hustotou (3,96 gem1), ako má základný materiál (2,7 g.cm4). Tento oxid zabraňuje metalickému spojeniu základného a prídavného materiálu. Pred zváraním sa musí zo zvarových plôch odstrániť a v procese zvárania zabrániť jeho tvorbe.

2. Veľký koeficient lineárnej rozťažnosti spôsobuje veľké napätia a deformácie, pričom napätia bývajú často príčinou vzniku trhlín vo zvarových spojoch. Vplyv koeficientu lineárnej rozťažnosti možno regulovať množstvom privedeného tepla a tepelným spádom.

3. Vznik precipitačných procesov pri niektorých zliatinách v tepelne ovplyvnenej oblasti základného materiálu. Týmito procesmi sa znižujú mechanické vlastnosti a odolnosť proti korózii v teplom ovplyvnenej zóne.

4. Rozdielne mechanické vlastnosti hliníka a jeho zliatin v tvárnenom a liatom stave.

5. Veľká rozpustnosť plynov v hliníku a jeho zliatinách (najmä vodíka). Zabrániť prístupu plynov do zvarového kúpeľa z atmosféry možno použitím dobrej plynovej alebo ta vi vo vej ochrany. Odchod plynov zo zvarového kúpeľa sa dosiahne pomalším chladnutim zvarového kovu a jeho premieša-vanlm.

Na dosiahnutie kvalitného zvarového spoja titánu a jeho zliatin je potrebné:

  1. Obmedziť obsah škodlivých prímesí (O, N, H, C) v základnom aj prídavnom materiáli na najmenšiu mieru.
  2. Dodržať kovovú čistotu zváradch plôch a povrchu prídavného materiálu.
  3. Chrániť zvar a jeho okolitú oblasť pri tavnom zváraní inertným plynom dostatočnej čistoty (Ar min. 99,9 %).
  4. Zvoliť optimálne parametre zvárania

Zvariteľnosť bronzov

Zvariteľnosť bronzov

Zvariteľnosť cínových bronzov
Pri zvirani cínových bronzov zvariteľnosť zhoršuje:


  1. náchylnosť dnového bronzu na naplynenie,
  2. náchylnosť cínového bronzu na likváciu cínu (oddeľovanie cínu od medi),
  3. zväčšuje objemovú zmršivosť.

Naplynenlm dnového bronzu vytvárajú sa podmienky na vznik pórov a dutín.
Dosiahnutie rovnovážneho stavu pri zváraní cínového bronzu je obťažné. Preto pri zváraní dnového bronzu s vyšším obsahom cínu v oblasti spoja vždy nastáva určitý nerovnovážny stav, ktorý znižuje najmä mechanické vlastnosti.
S rastúcim obsahom dnu zhoršujú sa aj metalurgické podmienky zvárania Rastie náchylnosť cínových bronzov na naplynenie, a tým vzniká pórovitosť, a často aj praskávosť za tepla Okrem toho pri teplotách nad 400°C zvarovč spoje krehnú.
Zvariteľnosť hliníkových bronzov
Zvariteľnosť hliníkových bronzov sťažuje oxid hlinitý (ALO,), ktorý má vysoký bod tavenia a tvorí sa na povrchu bronzu alebo v procese zvárania.V porovnaní s cínovými bronzami tuhnú hliníkové bronzy v úzkom intervale teplôt a majú nižší koeficient objemovej rozťažnosti. Podobne ako dnové aj hliníkové bronzy krehnú pri teplotách nad 400°C. Okrem toho majú vysokú náchylnosť na naplynenie.
Zvariteľnosť kremíkových bronzov
Kremíkové bronzy možno považovať za materiály s dobrou zvariteľnosťou. Problémom pri zváraní týchto bronzov je prítomnosť oxidu kremičitého Si02 s pomerne vysokou teplotou tavenia (1 710°C), ktorý vzniká ako produkt oxidačného procesu pri vyšších teplotách. Kremíkové bronzy s prísadou niklu sú obťažnejšie zvariteľné Sú to vytvrdzovateľné zliatiny, a preto pri zváraní treba počítať s tepelným ovplyvnením, ktoré vytvrdzovateľný účinok zruší.
Zvariteľnosť hliníka a jeho zliatin
Na kvalitu zvarového spoja z hliníka a jeho zliatin vplýva rad činiteľov, ktoré možno rozdeliť do troch skupín.

  1. Materiálové činitele, ku ktorým sa počíta chemické zloženie, výroba a spracovanie.
  2. Technologické činitele, čiže príprava materiálu pred zváraním, spôsob zvárania, rýchlosť ohrevu a rýchlosť ochladzovania.
  3. Činitele požadovaných úžitkových vlastností zvarového spoja.

Zvariteľnosť mosadze

Zvariteľnosť mosadze


Taviaca teplota medi je vysoká (1 083°C), pri zinku je nízka (419,46″C). Zinok sa pri teplote 905°C vyparuje.Preto pri zváraní mosadzí sa čiastočne odparuje zinok. Vyparovanie zinku pri zváraní mosadzi je tým intenzívnejšie, čim je vyšší obsah zinku v zliatine a čim je väčšie prehriatie zvarového kúpeľa Vyparujúci sa zinok okrem toho, že podporuje vznik pórov a dutín, môže za určitých pod­mienok nepriaznivo ovplyvniť mctarulgický proces a zhoršiť vlastnosti zvarového spoja
Vyparovanie zinku možno obmedziť:

  1. voľbou metódy zvárania,
  2. použitím taviva na báze bóraxu a kyseliny boritej,
  3. vytvorením oxidu zinočnatého na povrchu kúpeľa.

Aj keď vyparovanie zinku sa výrazne podieľa na vzniku pórov, za hlavnú príčinu pórovitosti sa považuje vodík.
Z hradiska zvariteľnosti za škodlivé nečistoty možno považovať síru, bizmut, arzén/antimón, cín a hliník