Zváracie elektródy – označovanie elektród

Označovanie elektród


Elektródy na zváranie uhlíkových oceli

Pre ručne oblúkové zváranie oceli tr. 10, 11 a 12 sú obalené elektródy zahrnuté v STN 420160. V tejto norme elektródy sa rozdeľujú podľa mechanických vlastnosti do pevnostných a akostných tried. Číselné označenie sa skladá z písmena E, dvoch číslic, bodky a ďalších dvoch číslic za bodkou. Prvé dve číslice označujú desatinu pevnosti v ťahu, tretia číslica akostnú triedu zvarového kovu a štvrtá číslica obal alebo účel.

oznacovanie_elektrod

Označovanie elektród – pre ručné oblúkové zváranie

Akostná trieda zvarového kovu:

0 – elektródy so zaručenou pevnosťou v ťahu,
1 – zaručená pevnosť v ťahu, medza prieraznosti a vrubová húževnatosť,
2 – podobné vlastnosti ako v 1, ale zvýšená ťažnosť a vrubová húževnatosť, 4,5,6 – neobsadené,
7 – zvarový kov ako v 2, okrem toho zaručená medza prieťažnosti aj pri vyšších teplotách, zva-
rový kov akosťou vyhovuje skúškam pri žiarení,
8 – zvarový kov ako v 3, so zaručenou medzou prieťažnosti pri vyšších teplotách s akosťou vy-
hovujúcou skúškam pre žiarenie.
Druh obalu alebo účel:
0-      celulózový obal,
1-      rutilový obal,
2-      kyslý obal,
3-      bázický obal,
4-      bázicko-rutilový obal,
5-      vysokovýkonné elektródy s kyslým rutilovým obalom,
6-      elektródy na zváranie tenkých plechov s rutilovým obalom,
7-      elektródy na stehovanie s rutilovým obalom,
8,9- neobsadené.

Príklad číselného označenia

E 44,83 – elektróda s minimálnou pevnosťou zvarového kovu v ťahu 440 MPa, so zaručenou pevnosťou v ťahu, vnibovou húževnatosťou a hranicou prieťažnosti pri vyšších teplotách a akosťou vyhovujúcou skúške prežiarení m a s bázickým obalom.

Podnikové označovanie elektród (podľa výrobcu ŽAZ Vamberk) okrem znaku E uvádza aj druh obalu:
B – bázický, A – kyslý, R – rutilový, S – špeciálny a trojčíslo, ktoré má podobný význam ako pri zváracích drôtoch, kde prvé číslo označuje účel použitia a ďalšie dve sú poradové čísla vyrábaných elektród, určené pre internú potrebu výrobcu.

oznacovanie_elektrod_ciselne

Číselné označenie elektród

Zvariteľnosť kovových materiálov

Zvariteľnosť kovových materiálov


Zvariteľnosť kovových materiálov je jednou z najdôležitejších vlastností, ktoré treba poznať pri riešení zvarových spojov. Množstvo privedeného tepla a rýchlosť jeho odvodu zo zvarového spoja v súvislosti s chemickým zložením zváraných materiálov vytvárajú zložité procesy, ktoré vplývajú na kvalitu a pevnostné charakteristiky zvarových spojov, ako aj na ich spoľahlivosť. Podľa STN 05 000 pod pojmom zvariteľnosť sa rozumie komplexná charakteristika materiálu, ktorá za určitých technologických podmienok zvárania určuje jeho technickú vhodnosť pre spoje predpísanej akosti.

Z hľadiska výroby zvarového spoja sa zvariteľnosť rozčleňuje na :

– metalurgickú

– technologickú

– konštrukčnú

– operatívnu

Zvariteľnosť ocelí

Podľa chemického zloženia a hrúbky prierezu polovýrobku, ako aj ďalších činiteľov, sa zvariteľnosť ocelí udáva v týchto stupňoch :

1a – zaručená zvariteľnosť (výrobca ocele zaručuje zvariteľnosť ocelí až do 0 stupňov Celzia bez akýchkoľvek osobitných opatrení)

1b – podmienečne zaručená zvaritelnosť (výrobca zaručuje zvariteľnosť podľa vopred stanovených podmienok)

2 – dobrá zvariteľnosť (výrobca zvariteľnosť nezaručuje, ale ocele možno zvárať a väčšinou dávajú vyhovujúce zvarové spoje)

3 – obtiažna zvaritlnosť (pri týchto oceliach výrobca nezaručuje vyhovujúcu akosť zvarových spojov ani pri dodržaní osobitných podmienok)
Zvariteľnosť uhlíkových ocelí

Uhlíkové ocele patria k najpoužívanejším technickým materiálom. Zvariteľnosť týchto ocelí ovplyvňuje predovšetkým : chemické zloženie, spôsob výroby a technológia zvárania (najmä množstvo privedeného tepla a rýchlosť jeho odvádzania zo zvaru – tepelný spád).

Z hľadiska chemického zloženia k najdôležitejším prvkom sa zaraďuje: množstvo uhlíka, mangánu, kremíka, síry, fosforu, pričom obsah kyslíka a dusíka je limitovaný

Uhlík (C) – je základný prvok uhlíkových ocelí a rozhodujúco vplýva na vlastnosti uhlíkovej ocele.

Okrem uhlíka na vlastnosti uhlíkových ocelí vplývajú aj sprievodné prvky :

– škodlivé nečistoty : síra, fosfor, kyslík, dusík a vodík

– prospešné : mangán, kremík, hliník a meď

Zvariteľnosť nízkolegovaných ocelí

Nízkolegované konštrukčné ocele v porovnaní s uhlíkovými konštrukčnými oceľami obvyklých akostí majú lepšie a rovnomernejšie vlastnosti a vyššiu čistotu. Prísadové prvky zvyšujú pevnosť, prekaliteľnosť, húževnatosť, žiarupevnosť a pod.. Z prísadových prvkov sa pri týchto oceliach najviac používa mangán, chróm, nikel, molybdén a vanád. Úplne rozpustný v železe je nikel. Ostatné prísadové prvky tvoria so železom substitučné tuhé roztoky.

V oceliach, ktoré obsahujú chróm, sa pri zváraní tvorí žiaruvzdorný oxid chromitý, ktorý výrazne zhoršuje zvariteľnosť najmä pri zváraní plameňom. Vo zvarovom kove a v teplom ovplyvnenej zóne pri pomalom ochladzovaní, ak zváraný a prídavný materiál neobsahuje stabilizačné prvky, vznikajú karbidy chrómu, ktoré ochudobňujú okolie o chróm a pôsobia ako vtrúseniny s vysokou tvrdosťou a krehkosťou. Okrem toho chróm zvyšuje prekaliteľnosť.
Zvariteľnosť mikrolegovaných ocelí

Mikrolegované ocele sa vyrábajú ako konštrukčné ocele a ich prednosťou sú zvýšené mechanické vlastnosti, najmä medza klzu (až do 700MPa). Zvýšenie pevnostných vlastností sa získa :

– zjemnením zŕn

– precipitačným vytvrdzovaním