Zvariteľnosť hliníka

Zvariteľnosť hliníka ovplyvňuje


1. Veľká afinita ku kyslíku, ktorý zapríčiňuje tvorbu oxidovej vrstvy ALO, s vysokou teplotou tavenia (asi 2 050°C) a vyššou hustotou (3,96 gem1), ako má základný materiál (2,7 g.cm4). Tento oxid zabraňuje metalickému spojeniu základného a prídavného materiálu. Pred zváraním sa musí zo zvarových plôch odstrániť a v procese zvárania zabrániť jeho tvorbe.

2. Veľký koeficient lineárnej rozťažnosti spôsobuje veľké napätia a deformácie, pričom napätia bývajú často príčinou vzniku trhlín vo zvarových spojoch. Vplyv koeficientu lineárnej rozťažnosti možno regulovať množstvom privedeného tepla a tepelným spádom.

3. Vznik precipitačných procesov pri niektorých zliatinách v tepelne ovplyvnenej oblasti základného materiálu. Týmito procesmi sa znižujú mechanické vlastnosti a odolnosť proti korózii v teplom ovplyvnenej zóne.

4. Rozdielne mechanické vlastnosti hliníka a jeho zliatin v tvárnenom a liatom stave.

5. Veľká rozpustnosť plynov v hliníku a jeho zliatinách (najmä vodíka). Zabrániť prístupu plynov do zvarového kúpeľa z atmosféry možno použitím dobrej plynovej alebo ta vi vo vej ochrany. Odchod plynov zo zvarového kúpeľa sa dosiahne pomalším chladnutim zvarového kovu a jeho premieša-vanlm.

Na dosiahnutie kvalitného zvarového spoja titánu a jeho zliatin je potrebné:

  1. Obmedziť obsah škodlivých prímesí (O, N, H, C) v základnom aj prídavnom materiáli na najmenšiu mieru.
  2. Dodržať kovovú čistotu zváradch plôch a povrchu prídavného materiálu.
  3. Chrániť zvar a jeho okolitú oblasť pri tavnom zváraní inertným plynom dostatočnej čistoty (Ar min. 99,9 %).
  4. Zvoliť optimálne parametre zvárania